Tento rozhovor je celý sprístupnený rozhovor nášho CEO Dušana Viszta, ktorý dal pre Stratégie.
Z rozhovoru sa dozviete:
– v čom je úspech Dedolesu,
– pre aký typ klientov je televízna reklama,
– v čom robia e-commerce hráči najväčšiu chybu pri mediálnom plánovaní,
– v akej fáze má dnes vstupovať do procesu tvorby komunikačnej stratégie mediálna agentúra,
– ako mení posun mediálnych služieb ku konzultačným financovanie mediálky,
– ako riešia situáciu s vypredaným reklamným priestorom v komerčných staniciach,
– aká vysoká by mala byť infIácia, aby sa vyriešila situácia v televíziách.
Do Zenithu nastúpil Dušan Viszt po skúsenostiach na strane klienta. V tom čase vnímal mediálnu agentúru „ako tú poslednú v reťazci, čo zabezpečuje pre klientov „len“ nákup reklamného priestoru v médiách“. Pre Stratégie hovoril o tom, ako zmenil toto vnímanie, ako sa za tri roky zmenil Zenith pod jeho vedením, čo im priniesla spolupráca s Dedolesom, o plánoch s rozširovaním služieb agentúry, ale aj vypredanom televíznom inventory.
Mediálna agentúra Zenith vytvorila mediálnu stratégiu pre klienta Dedoles, ktorý minulý rok extrémne narástol, svedčí o tom aj zlatá Effie, ktorú získal na konci roka. Čo vám konkrétne priniesla táto spolupráca, agentúre, ktorá pracuje pre veľkých klientov, ako sú O2 Slovakia či Tatra banka?
Je pravda, že nám Dedoles otvoril brány, pri ktorých sme nečakali, že sa tak rýchlo otvoria. Doteraz nás poznali najmä ako tých, ktoré dlhé roky spolupracujú s O2 či Tatra bankou. Začali sa nám však ozývať klienti z e-commerce, ako napríklad Websupport, Orion Tip, GymBeam a ďalší, s tým, či by sme im pomohli s mediálnou stratégiou a následnou realizáciou. S klientom Dedoles zároveň prišli nové poznatky, skúsenosti, ktoré aj nás nepochybne posunuli vpred – je to teda obojstranne prospešná spolupráca.
Dedoles so škrečkami výrazne komunikoval práve počas pandémie minulý rok. Mnohí mediálnu stratégiu vnímali ako silné nasadenie reklamy v televízií či v online práve počas obdobia, keď sme boli zavretí doma.
My sme tender s navrhnutou stratégiou vyhrali niekedy v januári 2020. V tom čase sme nevedeli, čo bude v marci, o nejakom lockdowne sme netušili. Dedoles v tom období silne investoval do Facebooku a Googlu, avšak táto stratégia jednoducho dosiahla svoj limit (zásah) a ambície Dedolesu boli výrazne vyššie, ako im čisto digitálna stratégia bola schopná doručiť.
Zároveň došlo v Dedolese k zásadnej zmene, ako smerovať firmu a jej produkty v budúcnosti. Navrhli sme im preto novú stratégiu, ukázali sme im crossmediálne zásahy, vypracovali sme pre nich model, čo im donesie zásah v jednotlivých nami navrhovaných mediatypoch. Dovtedy značka tým, že oslovovala cieľovku iba na sociálnych sieťach, nemala šancu zasiahnuť nových zákazníkov. A o tých
predsa ide. Navrhli sme sumu potrebnú na launch, ktorú oni v marci investovali, a navyše dostali mediálny výtlak ešte o 18 percent vyšší. Pretože sa televíziám zvýšila sledovanosť, keďže sme všetci boli zavretí doma. Zrazu v reklamnom brejku nebolo 12 spotov, ale päť.
Nech to akokoľvek zdôvodníme, či už tým, že šťastie praje pripraveným, či keď je unavené, sadne si aj na Zenith, alebo že sme to tak naozaj plánovali, jednoducho to vyšlo. Nehovoríme, že sme ten launch takto úplne chceli, ale je pravda, že sme ho naplánovali tak, aby bol výrazný, aby prebil najväčších hráčov, aby mal v sebe výraznú televíziu a online, v ďalšej fáze outdoor, rádio a mal by
zásadne pohnúť predajom. To sa od nás očakávalo.
Dedoles minulý rok prvýkrát išiel do komunikácie v televízii. Chcel od vás povedzme efektívnejšie nastavené investície do reklamy? Predsa len, značka predtým v televíznom priestore nekomunikovala.
Poviem, že to bola naozaj dlhá cesta. V Dedolese očakávali, že im dodáme čo najpresnejšie predikcie toho, čo ich čaká, ak investujú sumu peňazí, ktorú doteraz neinvestovali. Ako sa im budú vyvíjať predaje a návštevy v e-shope, a to v prvých dňoch a potom aj po týždňoch. Vyhodnocovali si naozaj každý deň v televízii a prišli sme napríklad aj na to, že víkendové spoty prinášali výrazne
vyššie predaje.
A paradoxne najvyššie predaje zaznamenali až po 4 týždňoch, keď sa k televízii a onlinu pridala aj výrazná rádio kampaň v týždni počas Veľkej noci, keď Slovensko nemohlo cestovať. CTR kampaní na Facebook a Google rástlo v prvých dňoch v stovkách percent a celkové predaje a nárasty, ktoré sme simulovali, sme nakoniec trafili takmer presne.
V čom vy osobne vidíte najväčší úspech Dedolesa?
To je predsa jasné, nie? (Smiech) Ale kdeže len mediálna stratégia. Fungovalo to, čo funguje v marketingu roky – Značka. Relevantnosť. Dostupnosť. Viditeľnosť. Alebo ak chcete – marketingovo zdatný klient, ktorý spravil zásadne rozhodnutie o zmene a mal na to požehnanie od majiteľa.
Prepracovaný a dobre vymyslený kreatívny koncept, dobrý produktový vývoj, budovanie fyzických pop-up shopov, pochopenie významu sily kampane a dôležitosť multikanálovej mediálnej investície. A kontinuita. A trochu aj covid, samozrejme. Veríme, že aj tento rok bude pre Dedoles výnimočný.
Začiatkom tohto roka komunikovala značka GymBeam. Už vtedy som sa pýtala, či ju čaká rovnaká cesta ako Dedoles.
GymBeam sa nám ohlásil po prvotnom úspechu Dedolesa. Je to však pre nás rovnaký príbeh s trošku rozdielnym koncom. Vypracovali sme pre nich stratégiu a naplánovali dvojfázovú kampaň. Pred kampaňou sme sa snažili tlmiť ich prípadné prílišné očakávania a došlo aj k zopár kompromisom – predsa len, GymBeam má omnoho užší záber, na rozdiel of farebných veselých ponožiek.
GymBeam však má výborný influencer marketing, ktorý mu funguje. Je hyperaktívny v social contente.
Ukázalo sa, že televízia preň ešte asi nie je cesta – minimálne nie teraz. I keď potenciál športujúcich Slovákov z dát vychádzal relatívne vysoký, ich pripravenosť zaradiť do života funkčné potraviny a vitamíny zrejme až taká rozvinutá nebola. Darmo, Slováci o zdraví stále radšej viac rozprávajú, ako preň aj niečo urobia.
Pre aký typ klientov je televízia cesta?
V prvom rade do televízie je potrebné ísť novej značke s dobrými peniazmi a aspoň na dva roky. Netreba nechať komunikáciu na one-time shot. Televízia je pre zadávateľov s produktmi, ktoré sú určené pre masy. A nie je pre tých, ktorí majú niche produkt bez širokého zásahu. Nie je ani pre tých, ktorí nemajú jeden silný „hero“ produkt. Toto platí primárne na nových hráčov v televízii a najmä z
e-commerce sektora.
V čom robili e-commerce hráči najväčšiu chybu pri mediálnom plánovaní?
Najväčší e-commerce hráči dávali veľa peňazí do marketingu do sociálnych médií a performance formátov. Povedal by som, že v niektorých prípadoch to bolo výrazne viac v porovnaní s veľkými vybudovanými značkami z Telco, Banko, FMCG či Retail segmentu. Stavili na kombináciu influencerov a PPC formátov. Pritom zabúdali, že akokoľvek budú aktívni v online priestore, nebudú oslovovať
30 – 40 percent populácie, ktorá je tam jednoducho len občas či náhodne, alebo tam nenakupuje, pretože pristupuje k sociálnym médiám úplne inak ako k predajným miestam.
Spomínali ste, že Dedoles vám otvoril brány pre ďalších klientov. Sú to však menší klienti, ktorí si zvykli médiá kupovať možno aj napriamo. Ako veľmi sú
pre vás zaujímaví títo hráči v porovnaní s veľkými, ako napríklad Tatra banka či O2?
Nebude to dnes celé o Dedolese, však? 🙂 Chcem tým len povedať, že by Zenith neexistoval, keby sme nemali našich dlhoročných klientov ako O2, Tatra banka, Raiffeisen banka, Nestlé, ale aj Kooperativa, Intersnack, GSK, SSE, Essity, Electrolux či Bel a mnoho ďalších. Naša práca, služby agentúry sú hlavne o každodennom plánovaní a celoročných viacpočetných kampaniach, teda o
každodennej práci pre našich klientov.
Ale posunuli sme sa z roviny, keď sme sprostredkovávali len plán a nákup médií, do roviny konzultačného marketingového či mediálneho poradcu. Pri týchto nových klientoch sa nám niekedy stáva, že sa dohodneme na vypracovaní mediálnej stratégie – povieme im, koľko majú investovať a kde do onlinu, do televízie, do iných mediatypov. Ako to majú spraviť, ako nafázovať, aké rozšírené cieľové skupiny ešte do toho zaradiť. Ktoré nové veci si vyskúšať. Ako pripraviť web na nárasty leadov, ako upraviť SEO. Niektorí sa následne na chvíľu odmlčia, niektorých to odradí, iných zas prinúti premýšľať, možno hľadať rozpočet… A potom nás oslovia aj s realizáciou kampane.
Pri kombinácii dobrý produkt a dobrá kampaň sa aj z menšieho hráča môže časom stať game changer alebo dokonca líder na trhu, čo je pre nás ako agentúru, samozrejme, zaujímavé. Preto ku každej kampani či konzultácii pristupujeme maximálne zodpovedne a ambiciózne.
Ako sa konzultácie premenia do celkových výnosov firmy?
Verím, že budúci rok to môže robiť spolu so stratégiami do 20 percent z našej výnosovej časti.
Z akého segmentu prichádzajú do televízie noví hráči? Sú to všetko e-commerce klienti?
Prichádzajú klienti, ktorí si mysleli, že len online je ich svet. Áno, ide prevažne o klientov z e-commerce prostredia. Ale tento rok sa nenechali zahanbiť ani hráči zo stávkového či z e-gamingového segmentu. No a, samozrejme, retail hráči. Títo potom spoločne každoročne roztáčajú televíznu inflačnú špirálu. Väčšina našich klientov sú lokálni hráči s kompletným marketingovým oddelením, a teda planningom, dataminingom aj buyingom na našej strane.
Na druhej strane, máme zväčšujúci sa objem klientov s priamymi osloveniami, ktorí chcú vypracovať mediálnu stratégiu a až následne s nami riešia aj realizáciu kampaní. A potom je to tretí rozmer – začíname pre viac a viac klientov robiť zo Slovenska kampane v zahraničí. Je to veľmi povzbudzujúce, teší nás to. A preto musíme na to reagovať a ideme vytvárať v Zenithe International divíziu. Ak všetko dobre dopadne, budúci rok by sme mali pripravovať kampane už na siedmich ďalších trhoch. Nemáme ambíciu týmto klientom radiť, čo sa týka kreatívy, nechceme ísť do suplovania tímov marketérov.
My len vidíme, že niektorí z nich, primárne v oblasti e-commerce, potrebujú komunikačne, respektíve mediálne poradiť. Je to prirodzené. A my, aj preto, že sme súčasťou medzinárodnej skupiny Publicis Groupe, máme vedomosti, ľudí aj dáta a vieme im tieto kampane pripraviť a zrealizovať.
Vráťme sa k mediálnej stratégii. Zenith stál za kampaňou O2 Nebuď pirát, ktorá mala inú mediálnu stratégiu ako Dedoles, respektíve ako bežná kampaň. Ako vznikala na strane mediálky?
V prvom rade klient ako O2 Slovakia či Tatra banka, Nestlé je niečo úplne iné ako Dedoles. Títo klienti riešia iné marketingové potreby a témy ako Dedoles. Majú multibrandové stratégie, sú v silno konkurenčnom prostredí, sú na trhu dlho, sú veľkými zamestnávateľmi, riešia spoločensky pre firmu zásadné témy, a preto vznikla aj kampaň Nebuď pirát. Férovosť má O2 vo svojej DNA a myšlienka, s ktorou za nami prišli a ktorú pripravovali vtedy s Elite Solutions (Elite/Monday Lovers, pozn. red.) a so Seesame, bola, aby sme navrhli mediálnu stratégiu, ktorá by pomohla urobiť z tejto kampane silnú a samošíriteľnú tému v online priestore. A tak náš influencer guru k Sajfovi, ktorý bol „štartérom“ a hlavnou tvárou kampane, našiel a doplnil aj ďalších influencerov – Fera Joka, Lucy Pug, Strapa či Duklock 15.
Takáto kampaň nemohla stáť iba na jednom výraznom influencerovi a na jednom „pobití sa“ cez sociálne siete. Prostredníctvom influencerov sa kampaň najprv nafázovala, postupne rozbiehala, pekne rozptýlila a mala potrebný výtlak. A pravda je aj to, že celú kampaň sme odštartovali s natívom a v celoslovenskom denníku. No a v ďalšej fáze sa pridali rádio a outdoor.
V tomto roku prišlo O2 s kampaňou Zdieľaj s rozumom. Aká bola v tomto prípade zvolená mediálna stratégia?
Zdieľaj s rozumom je celospoločenská iniciatíva O2, ktorá upozorňuje ľudí na nebezpečenstvo hoaxov, dezinformácií a konšpiračných teórií, ktoré môžu ublížiť im aj ich blízkym. Momentom prekvapenia bolo falošné video vytvorené pomocou umelej inteligencie vypustené na webe TV Markíza. Následne sa spustila natívna kampaň na online aj v tlači a na šírenie posolstva sme opäť využili známych influencerov. Zákazníci, ktorí si prešli kvízom mediálnej gramotnosti na webe datujzodpovedne.o2.sk, mohli získať neobmedzené dáta na deň. A to všetko v dokonalej spolupráci s Free Andy a Seesame a pod krídlami O2.
Kde sú hranice etiky v prípade návrhu mediálnej stratégie?
Na to sú dve odpovede. Na jednej strane kreativitu mediálnej stratégie bude brzdiť odvaha médií, ktoré to dovolia, respektíve nedovolia. A myslím si, že médií, ktoré budú chcieť kývnuť na nový prístup či novú „kreatívu“, bude dosť, vidíme to už dnes. Veľká časť spoločnosti najmä vplyvom sociálnych médií hrubne a konzumuje len titulky. A z druhej strany to bude limitovať „DNA“ klientov, ktorí si povedia, toto už je za hranicou. V O2 či Tatra banke sme si istí, že by do niektorých vecí už nešli, preto im to ani nenavrhujeme, je to už za čiarou ich a aj našou.
Nebuď pirát, ale aj Zdieľaj s rozumom boli kampane, ktoré pracovali s pozornosťou publika.
Jasné, a bol to zámer, pracovalo sa s momentom prekvapenia. Avšak napríklad pri kampani so Zlaticou a s Kristínou sa okamžite prezradil príbeh – ľudia si teda nestihli vytvoriť negatívny názor, čo ak je to naozajstné, a nie hoax, to bolo pre kampaň kľúčové. Ale je pravda, že čím ďalej, tým viac budeme tlačení aj my k tomu, aby sme išli na hranu. Ako som povedal, „hrubneme“, celá spoločnosť. A to nie je dobré. A či to nie je zneužitie média? Vyzerá, že dobré či láskavé, či edukatívne slovo nie vždy funguje, je potrebné urobiť občas trochu viac rozruchu, šokantnosti, prekvapivosti. To robí z kampane oveľa pozeranejšiu a najmä prijímanejšiu.
V akej fáze má dnes vstupovať do procesu tvorby komunikačnej stratégie mediálna agentúra?
Na O2, ale aj Tatra banke pri kampani Študent je napríklad čarovné, že akýkoľvek projekt nevzniká iba s jednou agentúrou. Oni vedia prepojiť viaceré agentúry takmer od začiatku – mediálnu, kreatívnu, digitálnu aj PR agentúru.
Takže ideálne už pri začiatku, plánovaní kampane. Ale my dnes bežne vstupujeme a komunikujeme s „kreatívkou“, dávame feedback na to, ako sa kampani darí a čo funguje, respektíve nefunguje a treba upraviť.
Ako sa potom meria výsledok práce všetkých agentúr?
My napríklad hovoríme našim menším a novým klientom, aby si zaplatili základný Marcom & Brand tracking. Dokonca niektorým klientom ho ponúkame ako súčasť nášho success fee, ak nedopadneme dobre, zaplatíme ho. Pretože potom sú jasné parametre, aká je kampaň úspešná. Keď mám spontánnu znalosť spotu vysokú, to je do veľkej miery zásluha kreatívneho konceptu samotného s maličkým prispením mediálky, lebo zrejme použila správne kľúčové médium.
Ak je aj podporená znalosť spotu nad benchmarkom, to je už viac zásluha mediálnej agentúry, lebo bol zvolený správny mediamix. Ak mám horší branding či liking – tak to bude asi skôr problém kreatívneho stvárnenia, ak má spot nízku motivation to purchase – tak to je zrejme problém produktu, prípadne komunikovaného benefitu.
Ako mení posun mediálnych služieb ku konzultačným financovanie mediálky?
Už som čo-to naznačil, postupne k stále hlavným a najdôležitejším položkám – media agency fee, kampaňové success fee či koncoročné odmeňovanie – sa pridávajú planning, respektíve strategy fee. Alebo jednorazová platba za vypracovanie mediálnych stratégií či odmena za používanie Business Intelligence nástrojov a nonstop tracking výkonnosti kampaní. Nemalou príjmovou časťou v Zenithe sú aj prieskumy a dáta, ktoré pripravujeme pre našich klientov.
Hovoríme na tému reklamy v televízii, o tom, že noví hráči prichádzajú do toho mediatypu, pretože im dokáže priniesť výsledky. Ako riešite situáciu s vypredaným reklamným priestorom v komerčných staniciach?
Tento rok je výnimočná situácia, pretože my sme sa v minulosti s vypredanosťou televízneho inventory síce stretli, ale tentoraz nám televízie povedia, že priestor vôbec nedostaneme. Kedysi mali agentúry priestor na bookovanie reklamy v televízii týždeň, teraz sa booking otvorí ráno a na obed sa uzatvorí s tým, že je vypredané. Dopyty po reklamnom priestore sú veľmi vysoké. Riešenie vidíme v kvalitnom dialógu – tak s televíziami, ako i klientmi.
Nezakrývame si oči ani pred alternatívami – ak vieme zásah či frekvenciu adekvátne nahradiť iným médiom či kombináciou médií, takéto riešenia s klientom okamžite zdieľame.
Logicky očakávate infláciu. Aká vysoká by mala byť, aby sa vyriešila situácia v televíziách?
Predpokladám, že na budúci rok televízie ohlásia výraznú infláciu. Ale verím, že k tomu budú pristupovať rozumne. Ak to prepália cez 10 percent, môže sa stať, že noví potenciálni klienti, ktorí budú uvažovať o skúšaní reklamy v televízii, si povedia, že to je pre nich príliš veľká investícia. Ak chcú odplašiť nových zadávateľov alebo tých, ktorí nedávno len začali spendovať, nech to urobia. Ale ak chcú postupne korigovať ceny a lákať zadávateľov do televízie dlhodobo, a nie ísť skokovo, určite by som dobre rozmýšľal ísť cez 10-percentné zvýšenie.
Zároveň sa treba pozrieť aj na produkciu ratingov, myslím si, že televízie by mali naďalej a intenzívne pokračovať v produkcii kvalitného contentu na budúci rok aj pre lineárne televízie, nielen pre digitálne platformy. Ak chcú bojovať s YouTubom a inými VOD, SVOD platformami ako Netiix, HBO Go a podobne, musia produkovať program, ktorí ľudí pri lineárnej TV udrží. A mať ho k dispozícii na predaj počas celého roka.
Budú sa podľa vás znižovať rozdiely medzi jednotlivými sezónnymi indexmi?
V podstate sa to už deje. Mesiace počas roka sa v televíziách vyrovnávajú. Už tento rok to sledujeme, že nie je vysoká priepasť napríklad medzi júnom a septembrom. Vždy budú najzaujímavejšie mesiace apríl – máj, október – november, ale letné mesiace sa budú približovať k najvyšším sezónnym indexom. Je však potrebné si uvedomiť, že sezónne indexy sú pre televízie nástrojom, ako regulovať dopyt.
Videli ste, predpokladám, poslednú správu IAB o výdavkoch do onlinu, ktoré za prvý polrok narástli o 28 percent.
Ale áno, sú to nárasty, na ktoré sme boli zvyknutí najmä v minulosti. Na druhej strane však treba podotknúť, že rok 2020 bol zásadne ovplyvnený koronavírusom a namiesto predikovaného rastu sme podľa dát z IAB zaznamenali ľahký pokles investícií do online reklamy. O to viac skokovo teraz nárast v prvom polroku 2021 pôsobí. V každom prípade však ide z nášho pohľadu o logické vyústenie situácie na slovenskom trhu. V poslednom vyše roku totižto evidujeme takisto skokový nárast v penetrácii internetových používateľov či v online nakupovaní.
V neposlednom rade k tomu prispieva aj fakt, že evidujeme čoraz vyšší počet internetových používateľov, ktorí využívajú na tieto aktivity smartfóny, takže majú internet poruke prakticky kdekoľvek. Čo si však všímame v Zenithe, je, že každý rok sa zvyšuje záujem klientov o programatický nákup. Mnoho marketérov však na programmatic ešte stále hľadí ako na vykupovanie lacného priestoru cez RTB. My sa však na programmatic pozeráme najmä z hľadiska kvality, keďže nám umožňuje efektívnejšie pracovať s inventory, optimalizovať zásah a frekvenciu, zapájať dátové vrstvy pre presnejšie zacielenie, no v neposlednom rade aj merať a optimalizovať na kvalitatívne metriky, akými sú viewability či brand safety.
Do mediálky ste prišli po predchádzajúcej agentúrnej skúsenosti, ako aj pôsobení na strane klienta, či v lokálnej rovine alebo na nadnárodnej úrovni. Ako ste tieto skúsenosti zúročili?
Keď som bol na strane klienta, či už lokálneho alebo zahraničného, tak som naozaj mediálnu agentúru vnímal ako tú poslednú v reťazci. Lebo veď zabezpečili pre nás „len nákup reklamného priestoru v médiách“. Bodka. Keď som sa však s Vladimírom (Vokáľom, pozn. red.) viac a viac o tom rozprával, dospeli sme k tomu, že sú ľudia na obstarávaní a marketingoch, ktorí nepotrebujú až tak naše mediálne poradenstvo a stále pre nich budeme len dodávateľom najlacnejších ratingov. To je v poriadku, pretože aj takýchto klientov máme. A máme ich radi.
Ale potom sú tu klienti, ktorí sa nás pýtajú na názor a potrebujú naše dáta, hlavy a stratégie na to, aby sme im to čo najefektívnejšie vymysleli a následne aj zabezpečili. A po korone sú už dokonca aj takí, ktorí nás oslovia napriamo a potrebujú mediálne poradenstvo a stratégiu, zaplatia si ju a zrealizujú si nákup sami. Alebo sa po chvíli vrátia, aby sme im to aj zrealizovali.
Ako „afiliačná“ agentúra máme možnosť tvoriť si vlastnú stratégiu rozvoja Zenithu, a pritom každodenne využívať aj našu príslušnosť k jednej z najväčších komunikačných skupín na svete Publicis, preto sa snažíme presviedčať klientov, aby nám ukázali ich dáta. Ide to síce pomaly, ale niektorí klienti nám dnes už sprístupňujú aj dáta o predajoch. Máme ich dokonca v našom BI-ku. Postupne
sme sa pre nich stali aj analytickou podporou pre ich data a research oddelenia.
Čo je podľa vás najlepšou vecou, ktorú ste dosiahli s vaším tímom počas obdobia, ktoré ste zatiaľ v Zenithe?
Prestali sme myslieť ako klasická mediálna agentúra. A asi ešte jedna vec ma nesmierne teší – máme podľa môjho skromného názoru v Zenithe najkompetentnejší a najambicióznejší tím ľudí na trhu. Či sa pozriem na naše oddelenia Strategy a Data Insights, či naše klientske tímy, či náš obchod a televízne oddelenie, či naše digitálne oddelenie. A to ma teší asi zo všetkého najviac. Dobrí a odhodlaní ľudia.
Kto je Dušan Viszt?
Dušan Viszt pôsobí celú svoju profesionálnu kariéru v marketingovej a mediálnej brandži. Jeho poslednou zastávkou pred nástupom do agentúry Zenith bola pozícia vo Viedni, kde pôsobil v Sberbank Europe AG ako regionálny riaditeľ značky. V agentúre Zenith pôsobí od roku 2018 na pozícii CEO. Agentúra zabezpečuje mediálne konzultácie a nákup mediálneho priestoru pre Tatra banku, O2 Slovensko, Dedoles, Websupport, Kooperativu a ďalších.
